Pripomienkujeme reformu posudkovej činnosti

Na základe Plánu obnovy a odolnosti bude ministerstvo práce meniť posudkový systém pre posudzovanie kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnych služieb. Proces posudzovania by mal byť rozšírený o integrovaný posudok, kde ÚPSVaR určí možné príspevky a sociálne služby, ktoré by posudzovaná osoba mohla využívať.

V roku 2023 sme boli prizvaní do pracovnej skupiny na MPSVaR SR, ktorá sa touto témou zaoberala. Počas pôsobenia v skupine aj v MPK k predbežnej informácii sme pomenovávali konkrétne pripomienky na zjednodušenie, sprehľadnenie procesu posudzovania a tiež obavy, že ak bude podmienkou na získanie kompenzácií príloha číslo 1 zákona obsahujúca okruhy diagnóz, môžu niektoré deti, ktoré podporu potrebujú, systémom prepadnúť. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery budú naše pripomienky prijaté a teda ani nie je jasné, aké dopady bude reforma mať na deti so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny.

V priložených dokumentoch od MPSVaR SR je návrh nového zákona o posudkovej činnosti, vyhláška k nemu a dôvodová správa.

Pozývame všetkých, ktorí by chceli pripomienkovať – môžu tak urobiť v MPK na https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2024/557 do 24.10.2024.

PRIPOMIENKY PODANÉ Platformou rodín 6.10.2024 k predbežnej informácii o pripravovanej legislatíve.

1. Keďže ide o komplikovanú problematiku je nanajvýš dôležité, aby bol zákon o integrovanej posudkovej činnosti pripravený v súlade s čl. 4 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a teda zrozumiteľný (musí sa dbať na všeobecnú zrozumiteľnosť textu), prehľadne usporiadaný, terminologicky presný a jednotný. Nové termíny treba v zákone právne vymedziť (napr. integrovaný posudkový systém, posúdenie funkčnej kapacity….).

2. Zákon musí byť v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov. S ohľadom na to si dovoľujeme upozorniť najmä na definíciu podľa čl. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorej „osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“ a súčasne na preambulu Dohovoru, ktorá v bode e) vysvetľuje, že „zdravotné postihnutie je pojem, ktorý sa vyvíja, a že zdravotné postihnutie je výsledkom vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a medzi bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“. Súčasne odporúčame, aby sa opieral aj o dokument Disability assessment, mutual recognition and the EU Disability Card (Policy Department for Citizens’ Rights and Constitutional Affairs, Directorate-General for Internal Policies, PE 739.397, IP/C/PETI/IC/2022-081, November 2022), ktorý poukazuje na to, že posudkový systém má zahŕňať aj interakciu človeka s bariérami, ktorým čelí“ – diagnóza žiadateľa teda nemá byť pri posudzovaní finálnym určujúcim kritériom.

3. Zákon má napĺňať všetky ciele reformy posudkovej činnosti v zmysle Komponentu 13 Plánu obnovy a odolnosti, ktoré reflektujú na všetky hlavné výzvy v ňom uvedené. Teda aj to, že súčasné kritériá posudzovania odkázanosti v rámci ťažkého zdravotného postihnutia sú úzke a znevýhodňujú ľudí s duševnými poruchami (ale napr. aj ľudí s raritnými ochoreniami atď.). Posudzovanie sa nemá obmedziť na oblasti mobility a sebaobsluhy, ale má posúdiť široké spektrum potrieb človeka so zdravotným postihnutím, napr. v oblasti vzdelávania, pracovnej integrácie a participácie v spoločnosti, ochrany zdravia a hmotného zabezpečenia. V nadväznosti na hlavné výzvy má byť hlavným cieľom spravodlivo a systematicky posúdená miera zdravotného postihnutia a potreby starostlivosti. VÝSLEDKOM TOHTO LEGISLATÍVNEHO ZÁMERU MÁ BYŤ ZLEPŠENIE SITUÁCIE OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM A NIE JEJ ZHORŠENIE.

4. Systém musí byť SPRAVODLIVEJŠÍ a mimo podpory by nemalo ostať ešte viac ľudí so zdravotným postihnutím, ako je to v aktuálnom systéme. Tá istá choroba alebo ochorenie môže mať rôzny klinický obraz, preto sociálna posudková činnosť by mala viac sledovať sociálny dopad, precíznejšie posúdiť klienta, jeho potreby a sociálnu situáciu. Posudková reforma by sa v prvom rade nemala zakladať na medicínskom modeli posúdenia, aby tak nebola v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru. Dúfame, že reformou sa zefektívni posudkový systém tak, že ľudom so zdravotným postihnutím bude poskytovaná pomoc, ktorá bude kompenzovať sociálne dôsledky ich zdravotného postihnutia na základe ich funkčnosti, ich individuálnych schopností, reálnych potrieb a možností zapojenia sa do spoločnosti. To znamená, že sa bude riešiť skutočné funkčné posudzovanie na sociálnom základe a nebude založená na medicínskom modeli – na základe diagnózy, ktorá je v súčasnosti vstupnou bránou pre získanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a získanie kompenzácií. Sme toho názoru, že na to, aby niekto mohol získať kompenzácie alebo príspevok na starostlivosť by nemala byť určujúca diagnóza.

5. Zákon o integrovanej posudkovej činnosti by mal priniesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania s CIEĽOM ZEFEKTÍVNIŤ A SKRÁTIŤ PROCES POSUDZOVANIa ŽIADATEĽA. Posudková činnosť a jej jednotlivé kroky posudzovania by mali byť jasne zadefinované, s jasne určenými kompetenciami a určením, ako budú samotné procesy posudzovania nadväzovať na priznanie jednotlivých druhov kompenzácií, príspevku na starostlivosť a nároku na rôzne druhy sociálnych služieb. Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením nám avizujú, že už teraz je napr. na UPSVaR v Bratislave problém s dodržiavaním lehôt na vydanie rozhodnutí z dôvodu nedostatku personálnych kapacít. V niektorých prípadoch čakajú na rozhodnutie až 11 mesiacov. Takéto prieťahy v konaní sú vzhľadom na životnú situáciu žiadateľov a ich rodín neakceptovateľné. Dúfame, že rezort práce do účinnosti nového zákona zabezpečí dostatok pracovníkov a posudkových lekárov, ktorí budú v predstihu na nový posudkový systém primerane zaškolený, aby nedošlo k destabilizácii až kolabsu procesu posudzovania. Pri dlhých lehotách by bol problém aj pri posudzovaní klientov v terminálnom štádiu. Čo v tom prípade, ak by sa klient nedožil vydania rozhodnutia? Ako sa bude postupovať? Nedostane sa rodina odkázanej osoby do stavu núdze, pretože napríklad nedostane za opatrovanie žiaden príspevok?

6. Očakávame, že vzhľadom na princíp legitímnych očakávaní účastníka konania vo vzťahu k rozhodnutiam úradov práce, bude TRANSPARENTNE ZVEREJNENÁ A VEREJNE PRÍSTUPNÁ AJ METODIKA JEDNOTNÉHO POSUDZOVANIA, podľa ktorej sa bude v zmysle nového zákona postupovať.