Duševné zdravie – mýty a fakty

 Okolo duševného zdravia, psychickej odolnosti a vyrovnanosti existuje veľa mýtov. Tie môžu viesť napríklad k obavám vyhľadať psychológa či psychoterapeuta alebo k zraňujúcim reakciám zo strany okolia, ak sa necítime v pohode. Spolu sa pozrieme na časté mýty v oblasti podpory duševného zdravia, aké sú ich riziká, prečo sú to mýty a ako ich postupne môžeme zbúrať.

O duševnom zdraví môžete nájsť veľmi veľa informácií, ale stále existuje o tejto téme veľa mýtov, ktoré často vedú k myšlienkovým stereotypom či k predsudkom, a tie môžu byť veľmi škodlivé. Môžu človeku brániť vyhľadať pomoc odborníka, zvýrazniť negatívne prežívanie a zmýšľanie o sebe samom v období, keď človeku nie je ľahko. Zároveň môžu uškodiť ľuďom s psychickými problémami, keď sa stretávajú s reakciami okolia  či ľudí, ktorí nemajú o duševných/psychických problémoch informácie.

Mýty a fakty:

  1. Mne sa to nemôže stať

Psychické ťažkosti sú častejšie, ako by sa mohlo zdať. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa počas svojho života stretne s problémami s duševným zdravím každý štvrtý človek. Tak ako telo reaguje pri zdravotných ťažkostiach fyzickou bolesťou, tak psychika môže reagovať na náročné situácie či dlhodobý stres psychickými ťažkosťami. Dobrá správa je, že v prípade ťažkostí v oblasti duševného zdravia sú k dispozícii odborníci pripravení pomôcť a podporiť človeka v zvládaní jeho situácie.

2. Psychické ťažkosti majú len slabší ľudia

To, že má človek psychické ťažkosti, neznamená automaticky, že má slabšiu vôľu alebo že jeho osobnosť by bola slabšia. Úlohu môže zohrávať aj genetická predispozícia, ale dôležitým faktorom sú aj životné okolnosti, ktoré nás stretnú, na ktoré môžeme reagovať rôzne. V tom prípade sú psychické ťažkosti spôsob, akým sa naša psychika snaží so situáciou vyrovnať – dáva nám najavo, že sa niečo deje, že potrebujeme niečo zmeniť (napr. zmeniť reakciu na danú situáciu, vyhľadať odbornú pomoc a pod.). Psychické ťažkosti nie sú prejavom osobného zlyhania. Práve naopak, schopnosť vyhľadať pomoc si vyžaduje odvahu.

3. Človek so psychickými ťažkosťami musí užívať lieky

V prípade psychických ťažkostí odborník vždy zváži, aj po rozhovore s človekom s psychickými ťažkosťami, či je potrebné užívanie liekov. V prípade, ak odborník odporučí užívanie liekov, v prevažnej väčšine prípadov sa môžete po poučení zo strany odborníka rozhodnúť, či budete lieky užívať. Výnimku pri užívaní liekov tvoria len extrémne situácie a stavy pacienta (napr. keď je človek agresívny pre seba či pre svoje okolie). Psychiater môže taktiež zvážiť, či je po zlepšení stavu človeka potrebné ešte stále užívať lieky, alebo je možné ich vysadiť. Veľmi účinným spôsobom liečby v prípade psychických ťažkostí je psychoterapia, prípadne aj kombinácia užívania liekov a psychoterapie.

4. Psychické ťažkosti majú len dospelí. U mladých ľudí si s tým nemusíme robiť starosti, lebo z toho vyrastú

Podľa Národného ústavu duševného zdravia ČR viac ako 50 % duševných chorôb sa začína pred dosiahnutím 14 rokov. Viac ako 75 % duševných chorôb sa začína pred 24. rokom života a viac ako 50 % všetkých fyzických ochorení adolescentov má psychický základ. Až 70 % dospievajúcich, ktorí zažívajú ťažkosti s duševným zdravím, nedostanú včas primeranú podporu a odbornú pomoc. To môže následne viesť k zhoršovaniu ich stavu či až k samovražedným myšlienkam.

5. Ťažkosti s duševným zdravím sú spôsobené buď dedičnosťou, alebo traumou, či zlými zážitkami v detstve

Spúšťačom psychických ťažkostí nemusí byť nutne genetická predispozícia či traumatická udalosť v detstve. Často ide o náhlu či veľmi náročnú, alebo dlhodobú ťaživú situáciu, či stres, na ktorý reaguje psychika človeka. Výskumy preukázali pri niektorých duševných poruchách dedičnosť (ako je napr. schizofrénia, štúdia Psychiatric Genome-Wide Association Study Consortium). Vedci sa väčšinou prikláňajú ku kombinácii genetických faktorov a vplyvu životných okolností.

6. Depresiu možno na človeku rozpoznať hneď

Ide o veľmi častý a veľmi škodlivý mýtus. Depresívnych ľudí si často predstavíme ako smutných, bez nálady, energie. Často to tak je, ale ľudia s depresiou môžu svoje ťažkosti aj dobre skrývať. Môžu sa usmievať, pôsobiť vyrovnane. Neliečená depresívna porucha môže mať až fatálne následky, keď sa človek pokúsi o samovraždu. Okolie je často šokované, keď sa niečo také udeje, lebo o problémoch človeka nič netušili.

7. Lieky, ktoré sa užívajú pri psychických ťažkostiach, môžu zmeniť osobnosť človeka

Tento mýtus je pomerne rozšírený, opak však môže byť pravda. V prípade, ak človek potrebuje pre psychickú poruchu užívať lieky a neužíva ich, z dlhodobého hľadiska môže dôjsť vplyvom danej poruchy (ide však o extrémne situácie) až k zmene jeho osobnosti. Moderné lieky používané pri psychických poruchách nemenia osobnosť človeka.

8. Väčšina duševných porúch či psychických ťažkostí sa nedá liečiť

V tomto prípade je veľmi užitočné vyhľadanie a poskytnutie odbornej pomoci a podpory. Tá môže výrazne prispieť k zlepšeniu psychického stavu človeka. Pomoc odborníka (psychológa, psychoterapeuta, psychiatra) môže byť pre človeka s psychickými ťažkosťami veľmi dôležitá nielen na zvládnutie jeho súčasnej situácie, ale aj pre jeho budúci spokojný život. V psychoterapii sa odborník s človekom zameriava na jeho silné stránky, na spôsoby zvládania náročných situácií, ktoré sú prenositeľné aj do budúcich prekážok či neúspechov v jeho živote.

9. Psychické ťažkosti zvládne človek vždy sám

Nie je to vždy tak, a ani ich človek sám zvládnuť nemusí. Možnosť vyrozprávať sa, zdôveriť so svojimi ťažkosťami, doslova počuť nahlas svoje myšlienky, môže byť veľkou úľavou. Pri vyhľadaní odbornej pomoci môže odborník otázkami vytvoriť priestor na to, aby človek sám našiel odpovede na svoje otázky, popremýšľal nad tým, čo vlastne chce a čo v danej situácii potrebuje a môže zmeniť, aj keď zo začiatku možno len malými postupnými krokmi.

10. Psychiater je len na to, aby predpísal lieky

Psychiatri sú lekári, ktorí majú špecializáciu na diagnostiku, liečbu a starostlivosť o duševné zdravie svojich pacientov. Predpísaniu liekov od psychiatra predchádza dôkladný rozhovor s pacientom, stanovenie diagnózy a zváženie daného postupu. Podrobný rozhovor s človekom, ktorý má psychické ťažkosti, je nevyhnutný na to, aby psychiater mohol nastaviť efektívnu liečbu na základe individuálnych potrieb pacienta.

11. Psychoterapeuti vám povedia, čo máte robiť

Ide o pomerne častý mýtus, keď človek predpokladá, že psychoterapeutovi povie o svojich ťažkostiach a on mu poradí, čo má robiť. Psychoterapia je komplexnejšia, cieľom je vytvoriť pre vás bezpečné prostredie, kde môžete hovoriť bez obáv z hodnotenia o svojich ťažkostiach, reakciách a prežívaní. Psychoterapeut by mal vytvoriť priestor na to, aby ste spoločne s ním mohli preskúmať svoje potreby, očakávania, silné stránky, schopnosti, stratégie zvládania, ale aj podporu zo strany svojho okolia. Namiesto toho, aby vám psychoterapeut povedal, čo máte robiť, mal by vás sprevádzať v procese vášho rozhodovania.

12. Psychoterapie sú drahé, väčšina ľudí si ich nemôže dovoliť

Psychoterapia býva často platená služba, avšak existujú organizácie a projekty, ktoré človeku umožnia využiť pomoc odborníkov zadarmo, prípadne za polovičnú či zľavnenú sumu. Taktiež niektoré poisťovne umožňujú svojim poistencom preplatenie psychoterapií. Viac informácií  o tom si môžete nájsť v sekcii ,,Kde nájsť podporu a pomoc“, v časti ,,Pomoc a podpora odborníkov“.

Linky na články:

Požité zdroje: