Keď rodič otvára dvere do budúcnosti svojho dieťaťa.

Úloha rodiča v živote jeho dieťaťa je nenahraditeľná. Preto sa od roku 1994 „oslavuje“ aj jeden deň v roku, ktorý patrí rodičom, ich uznaniu a podpore ich úlohy pri výchove detí. Rodičia sú totiž každodennými vychovávateľmi a životnými vzormi, ktorí si zaslúžia našu úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť, hodnoty a rady. V mnohých rodinách detí so zdravotným znevýhodnením je však rodič zároveň tým, ktorý s neuveriteľnou láskou a odhodlaním podporuje svoje dieťa v plnohodnotnom živote a otvára mu dvere do priaznivej budúcnosti. Najmä vtedy, keď mu ich „okolitý“ svet zatvára. Pri príležitosti Medzinárodného dňa rodičov prinášame príbeh statočnej mamy Katky a jej úžasného syna Alexa.

Rodič – láska bez hraníc

Alex prišiel na svet ako jedno z 5 000 detí na Slovensku, ktoré sa ročne narodia predčasne. „Narodil sa v 31. týždni tehotenstva urgentnou sekciou, čo sa následne neobišlo bez následkov, mal krvácanie do mozgu, v dôsledku čoho má detskú mozgovú obrnu, nerozpráva, sedí len s oporou a je na vozíku,“ približuje príchod na svet svojho syna milujúca Katka, ktorá ale jedným dychom dodáva, že nič z toho im ale nebráni v tom, aby si život užívali plnými dúškami.

Láska rodiča sa totiž nemeria, nevypočítava, nemá hranice a nepozná prekážky. Práve tie sa Katke postavili do cesty za synovou priaznivou budúcnosťou v jeho šiestich rokoch, kedy požiadala o osobnú asistenciu. „Nastupovala som do práce a rozhodla som sa nepoberať opatrovateľský príspevok. Moja žiadosť však bola zamietnutá,“ spomína Alexova mama.

Odhodlanie dopriať synovi priateľov i zážitky

Nasledoval beh na dlhé trate s úradmi a ich zamietavými rozhodnutiami, keďže Katkina predstava o budúcnosti jej syna Alexa bola odlišná, ako dostala v jednom z rozhodnutí. „Vraj vzhľadom na jeho mieru postihnutia, ktorá je stanovená na 90% mu neprináleží socializovať sa a ja ako mama sa mám o neho starať tak, ako prináleží k jeho stavu,“ opisuje Katka. Pre Alexa totiž chcela to, čo všetci ostatní rodičia, aby ich deti boli šťastné, mali kamarátov a život plný zážitkov aj za bránami ich domovov. Aj napriek znevýhodneniu.

K tejto predstave sa priblížili až po podaní podnetu komisárke pre ľudí so zdravotným znevýhodnením pre porušenie Alexových základných ľudských práve a obrátení sa na súd, ktorý následne žalobe rodiny vyhovel. „Celý tento proces trval 2,5 roka. Presne toľko som zo strany štátu nedostávala žiaden príspevok,“ upozorňuje Katka.

Neobyčajne obyčajné dni

A tak do ich života vstúpil osobný asistent, ktorý dáva Alexovi aj jeho mame istú mieru slobody. „Pre Alexa je to možnosť socializácie, priestor pre jeho sebarealizáciu. Je to jeho parťák, jeho nohy sú i Alexovými nohami a vďaka tomu môže mať i on svoje záľuby a priestor pre seba a bez mamy,“ zdôrazňuje Katka. Pomáha mu s jedením, obliekaním, hygiene a vlastne pri všetkých sebaobslužných činnostiach. Tiež s ním chodí na rehabilitácie, rôzne terapie,  ale zdieľa s ním i voľnočasové aktivity. Je s ním dovtedy, kým Katka nepríde z práce.

Katke ako rodičovi to zas dáva možnosť byť celkom normálnou mamou, ktorá svoje dieťa ráno odprevadí do školy a poobede prichádza z práce a teší sa na svoju rodinu. Nie je pripútaná 24 hodín k svojmu dieťaťu, ale môže žiť i vlastný život.

Rodič nepozná prekážky

Sila lásky rodiča k svojmu dieťaťu sa aj tu ukázala, že nepozná žiadne bariéry. Alexova mama chce totiž pre svojho syna len to, čo každý iný rodič – dopriať mu každý deň prežitý v láske, v bezpečí, so zážitkami a úsmevmi.  

Svedčia o tom aj Katkine slová: „V čo najväčšej možnej miere žijeme normálnym životom. Alex pozná svet i poza múry svojho domova, nie je fixovaný na najbližšiu rodinu, má vlastné sociálne kontakty a priateľov. A ja? Pracujem, vzdelávam sa, mám voľný čas i pre seba. Toto všetko mi veľmi pomáha nevnímať diagnózu môjho dieťaťa ako nejaký údel, ťarchu. Nie je to jednoduché, ale veci s pravou hodnotou také nebývajú,“ hovorí s láskou v hlase i v očiach milujúca mama statočného Alexa. K sviatku rodičov preto všetkým rodičom praje čo najviac radostí s ich deťmi a všetku lásku sveta.

Za rozhovor ďakuje Veronika Kmetóny Gazdová.

Tento článok vyšiel v rámci projektu z Ministerstva spravodlivosti SR a dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.